Stručné predstavenie evanjelickej cirkvi
V dobových listinách nachádzame zápis toho, že evanjelici už v rokoch 1500 žili v tejto obci. Záznam z roku 1542 referuje o tom, že obyvatelia mali nielen kostol resp. miestnosť na spoločné bohoslužby, ale aj farára. Cirkevný život v období protireformácie na istý čas zanikol.
Od roku 1740 evanjelická rodina Podmaniczkyovcov vlastnila obec, ktorá znovu oživila evanjelický život. Kráľ však nariadil, aby zrušili na novohradskom dekanstve ústredie cirkvi v Dengelegu a podriadili ho pod cirkev na Siráku.
Po dlhoročnej stavbe až v roku 1837 dokončili kostol, ktorý stojí dodnes. Už vtedy sa začalo uvažovať nad osamostatnením sa, ktoré sa v roku 1852 stalo skutočnosťou.
Prvým tu žijúcim evanjelickým duchovným bol Sámuel Valentinyi. V roku 1873 dal zliať prvý zvon spolku, ktorý sa používa aj dnes. Zvoní v tóne „A" podľa základnej hudobnej škály, má približne 400 kilogramov a denne hlási poludnie.
Na prelome storočia András Szekej obsadil miesto duchovného a v Dengelegu pôsobil až do smrti, do roku 1949. Tu našli jeho pozostatky veční pokoj. Cirkev sa aj dnes s láskou a úctou stará o jeho hrob. Miestna samospráva sa v roku 2008 rozhodla, že ulicu vedľa kostola pomenuje po Andrásovi Szekejovi. Dúfame, že rozvojom obce bude táto malá príjazdová cesta promenádou či korzom.
Od 1949 do 1973 bol kňazom Lajos Garami, jeho nasledoval Lajos Bokkon, ktorý pôsobil až do roku 1990.
Ďalším farárom bol László Babka (do roku 1997), potom Attila Szmolár. Od 1999 do 2003 tu slúžil Attila Tóth, kým nenastúpil terajší duchovný.
V obci je okolo 200 evanjelikov, značná časť tejto hŕstky rada a usilovne navštevuje bohoslužby, ktoré sú každú nedeľu o 11 hodine. Počas týždňa (streda) organizujeme v spolkovom dome hodiny biblie. Večeru Pána máme raz za mesiac, zvyčajne prvú nedeľu príslušného mesiaca.
Napriek tomu, že počet detí klesá, náboženstvo vyučujeme v škôlke aj v škole.
O našom spolku sa viac dočítate tu (stránka je v maďarčine).
Zoltán Bartos
kňaz